6 dní v Aténách, tri by bohate stačili, a trajektom smer Kréta.

V Prvom rade by som Vás chcela poprosiť, aby ste nezdieľali úryvky mojích myšlienok v kontexte aký sa Vám práve hodí. Jednak mi príde nefér pripisovať si zásluhy za niečo čo prežil a zaznamenal niekto iný, zadruhé ma to nenormálne vytáča. Vaščina si povie, že by som mala byť rada keď sa so mnou niekto stotožňuje. Tak ja Vám vysvetlim, ako to so mnou a zvyškom sveta je: Na tejto planéte neexistuje človek, ktorý by sa so mnou stotožnil. Ani jeden!. Takže kedykoľvek vidím moje slová pridané pri píčovine ide ma z toho jebnúť. 

Ja nikoho nevykrádam, tak si sadni na ric, keď to chceš hrať na intelektuála, vezmi pero papier a vymysli si niečo čo bude odrážať Teba... Nie to, čo vystihuje mňa, pridané pri random kokotine... Buď zdieľaj celú myšlienku alebo choď dopiče. 

Koniec hlasenia.


Toľko na rozbehnutie, lebo očividne nie som schopná písať do momentu, kým ma niekto nevytočí :)
Keďže chillujem v prístave a čakám trajekt na Krétu nie je to práve jednoduché, aby som si našla spúšťač. 


Moje posledné dni sa dajú opísať niekoľkými slovami, no ani jedno nebude korešpondovať s mojím slovníkom... takže to musím v hlave prehodnotiť a rozmyslieť si čo vlastne chcem zdieľať.... 


Deň jedna


Slabší úpal, a hľadanie hostelu v ghete - herák kam sa pozrieš - raj na Zemi :)

Lebo som jebo a prvé čo spravím keď vidím pláž - vystúpim a idem si tam na 8 hodín ľahnúť. Dobre, úpal to nebol, ale pre dramatičnosť je to slovo skvelé :)

Keď som usúdila, že tri odtiene tmavšia pokožka je akurát, a tiež začínalo zapadať slnko, bol čas na checkin v hosteli priamo v srdci Atén. Mohlo mi byť podozrivé, že som za noc dala 6 eur, ale verila som že som to proste vychytala a vyťažila maximum z firstminute ponuky... #BoloToOmyl :) 

Ten jebnutý hostel som hľadala asi dve hodiny, a keď už som ozaj nemohla, pridal sa ku mne nejaký afričan že mi musí pomôcť :) Ta reku zober batoh, a zabij ma - to by mi dosť pomohlo. 

Jeho pohnútky sa ale uberali iným smerom, takže sme si spolu ruka v ruke išli prezrieť Aténske gheto :) Celú cestu mi vysvetľoval aké je to nebezpečné, a že musim byť opatrná... medzitým som si ja sadla na prvý obrubník kde chilovali ľudia :)))) - opatrne of course :)))) Keď postrehol že moj mľandravý pohyb zrazu nie je vedľa neho, zdesene priskočil a začal ma ťahať za ruku... v prvom okamihu som myslela že je fakt posera, no potom som zbadala ako si tí vedľa mmňa zvesela dávali herák :)))) bohaaaaa mohlo sa mi niečo újsť, celé mi to dojebal :) 

Fajn, moja obozretnosť sa touto chvíľou zvýšila na maximum.... 

Malá rada: Omonia nie je bezpečná štvrť. 

Na druhú stranu hostel bol pekný a útulný. Sprcha a šup, prespať sa do:


Deň dva


Nakupovanie a.k.a čo sa mi páči to beriem, recept na to nájdem. 

Po týždni vo všetkých dopravných prostriedkoch a spaní kde s dalo aj nedalo som bola ozaj nadšená z toho že si môžem pospať a nikam sa nemusím naháňať. Takže som sa poobede vypravila na trh pre nejaké jedlo, sadla som si na kávičku, dala obed a len tak sa poflakovala :) Program na jeden deň skvelý, ale zabila by som sa kebyže tam mám ostať mesiac :)

Nakupovanie v Grécku má diametrálne odlišnú formu... všetci niečo ponúkajú, z každej strany na mňa niekto volal, a ja som pri tom chcela len krevety a kúsok ryže... To hulákanie ma unavilo natoľko, že som zvolila radšej nákup v supermarkete... hej viem je to hanba, ale ja už taká som.

Ako obvykle som neodhadla množsto ryže v rizote, takže som mala obed na celú dobu pobytu :) - šak aspoň uštetrím...



Deň tri


Akropola a moje utrpenie v tomto podniku.

Absolútne šialené miesto, milión turistov - lebo tiež tam nemôžem ísť v pondelok. Nie, ja sa tam idem jebať v nedeľu, keď sa tam usporiadava festival dôchodov :)... 

Viem že je to až rúhanie, ale mňa pamiatky nijak zvlášť nefascinujú... Teraz si trocha protirečím s minulým postom, no pre upresnenie: Neviem oceniť hodnotu diela, ale príbeh autora. Tým sa pre mňa konktrétne veci stávajú zaujímavými... Fakt nevidím nič významné na Picassovej Guernica , Einsteinovej teorii relativity či Verdiho Nabucco... Milujem ale príbehy tých ľudí. 

Aténsky mi príde trocha scestný, mierne zmyslený a aj keď som očarená tou stavbou ako takou, nie je na nej nič čo by som cielene vyhľadávala... Raz som ale tu, a fotku s tým korábom si nenechám újsť, aj keď ma stojí 30 eur... Tá cena pre mňa bola tak nejak na hrane, ale potom som si povedala že už som peniaze prejebala aj horšie, a tá fotka sa raz bude pekne vyjimať na náhrobnom kameni :)


Deň 4

Nemám ani páru čo sa dialo, preto si začnem robiť poznámky do notesu :)


Deň 5

Chceckout z hostela, prvá noc na pláži :)

Vzala som batoh, a šla som kade najkratšie k moru :)

Našla som maličkú pláž ktorú so mnou zdieľali ďalší traja ľudia, čo pre mňa znamenalo strop dokonalosti :) Celý deň s knihou v ruke, vetrom vo vlasoch - vďaka Simčinému mydlošampónu tých vlasov teda bolo :))) Po západe slnka som vytiahla spacák, pohodlne sa usadila a vychutnávala si tú pohodu ničoho... 

Ráno ma zobudilo more, ja som si pripravila raňajky a celý deň sa váľala striedavo na pláži a v mori... Bol to jeden z najlepších dní vôbec. 

Ale samozrejme je tam aj nejaká backstory: Večer som premýšľala že to miesto nebolo zvolené najlepšie, ale v tom ku mne prišiel bezdomovec chviľku pokecal, šiel sa okúpať a ľahol vedľa mňa :) Strach sa rozplynul ako ranná hmla, a ja som si spokojne mohla čítať kým si on pochrapkával vedľa :)


Môžte ma súdiť koľko chcele, môžte si myslieť čo chcete, ale moje "JA" bolo odjakživa viac stotožnené s ľudmi ktorí sú spoločnosťou zavrhovaní... Aby som sa držala svojho úvodu, predomnou vraj túto myšlienku vyslovil Tolstoj, aj keď si to nemyslím zdroje to tvrdia :) 

Milujem príbehy ľudi... Neznášam ľudstvo ako spoločnosť, no to je môj vnútorný celoživotný boj, ale jednotlivci ktorí sú na okraji tejto spoločnosti, sú pre mňa niečim fascinujúcim. Ľudia majú vzory v ktorých sa vzhliadajú: spevákov, hercov, podnikateľkov či kúzelníkov. Merítkom je sláva, dosah či peniaze. Tým mojím je "ukáž mi ako sa vieš správať k človeku, ktorý Ti nemá čo dať."

Stretla som ešte niekoľko veľmi zaujímavých ľudí, ako týpka ktorý mi sľuboval že manželka s tým bude v pohode, ale on ma nemože nechať len tak spať na ulici :) Keď som mu na piatýkrát vysvetlila že som ok, a fakt nič nepotrebujem s nekľudom odišiel, no za minutku sa vrátil, či mi nemôže aspoň priniesť čaj alebo kávu - že skočí domov... :) Normálne mi ho bolo ľúto, ako mu je ma ľúto :) Babu ktorá ma pozvala to Indie, pár ktorý mi nepretržite píše ako sa mám a aby som sa zastavila v Turecku, ráno mi zlepšil aziat ktorý mi pomocou googletranslatoru vysvetľoval ž musím prísť do Číny, alebo chalana z Ukrajiny ktorého veľkým snom je zdolať nejakú horu a strašne mi fandi...

No nič, idem nájsť trajekt, asi si ozaj začnem robiť poznámky, lebo je toho viac ako som schopná si zapamatať :)

Najbližší blog bude z Kréty a ich čarovnej ružovej pláže :)