Kríza vol.I


Čo spraví princezná, keď na ňu doľahne kríza? Nájde príčinu a odstráni ju. To je veta ktorú som do dnešného dňa nepoužila. Naopak, keď vidím priestor pre drámu, neváham ho využiť. To je dôvod, prečo z odtlaku na nohe spravím takmer istú amputáciu, z jačmenného zrna zápal spojiviek a z potulných mačiek gang ktorý vznikol s úmyslom zabiť ma. Čo ale v prípade že si toto divadlo nemôžem dovoliť? Ako som už spomínala. Definovať problém a zbaviť sa ho. 


Dôvodov prečo môžem mať naprd náladu je minimum:

Nemám sprchu

Som hladná

Prší


Dnes sa to stretlo všetko - čo viac si priať? Poďme vyriešiť čo sa vyriešiť dá. Ako sa spieva v tej pesničke: dážď nezastavíš, sprcha bohužiaľ tiež nie je v mojej réžií, ale 10 metrov odomňa je reštaurácia. Keď chceš žiť lowcostovo, reštaurácia je mimo tvoje možnosti. Jebať, jeden z tých problémov musí preč! 


Objednám si to najdrahšie jedlo a skúšam šťastie. Čo sa Ti stane keď sa v Tureckej reštaurácií spýtaš na sprchu? Môžu Ťa vysmiať, vyhodiť, alebo si šťastná opica a proste tam ta sprcha je. Šťastie ma však obchádza, no vesmír je na mojej strane. 

Pánko (ktorý nevie ani slovo anglicky, takže mu v prekladači píšem "potrebujem sprchu") zatvára reštauráciu, nasadá do auta, berie ma 10 kilometrov k sebe domov, nechá ma osprchovať, dá mi výslužku (pomaranče a banány) v sáčku a dovezie ma naspäť... 


Nemožné?


Neviem... mne sa to už ťažko posudzuje, lebo všetko čo sa mi deje je málo uveriteľné... Slovo nemožné v mojom slovníku dávno nemá priestor. 

Výhodou oproti každému inému je, že ja sa nebojím - akože fakt sa nebojím ničoho. V tom podniku som nechala všetko - pasy, peniaze, telefón aj elektroniku - to som bola ochotná zaplatiť za teplú sprchu. Zvyšok ostal v stane na pláži. 

So sebou som mala ručník a mýdlo.


Vysledok? Sedím na teraske, voňavá, najedená, a usmievam sa na dážď, ktorý mi v tomto rozpoložení robí romanticú kulisu. 


Btw, za jedlo, 2 čaje, kávu, sprchu a odvoz si odomňa pán vypýtal 5 eur. (pol hodinu som s ním vyjednávala aby si zobral 10...)