Milujem Rodos ♥️

Sú miesta ktoré sú prezentované nie tak úplne reálne. Neraz sa mi stalo, že som si dovolenkový rezort predstavovala inak, more nemalo farbu ako som videla na obrázkoch, slnko nezapadalo na správnu stranu, pláž bola ďaleko od hotelového baru... A to fakt dokáže dojebať dovolenku. Rodos je dokonalý. Skutočne dokonalý a ja ho milujem v každom zmysle toho slova. 


Cesta trajektom zo Santoríni trvala 24 hodín :))) Vážne som strávila celý deň na lodi. A keďže som zvyknutá z posledných dní tráviť čas efektívne, našla som si tam kútik so zástrčkou kde nikto nebol, a dala som sa do roboty. Keď si predstavujete ako som písala nejaký blog, tak sa zobuďte. Toto robím preto, že ma to jednak baví, a zadruhé ako som spomínala moja pamäť nie je ukážkou usporiadanosti, a ja by som nerada na akúkoľvek šialenosť z tohto tripu zabudla. Takže sa vrátime spať k vyplneniu času stráveného prepravou. Na rozdiel od lietadiel sú trajekty síce pomalšie, ale môžem si zapáliť kedy chcem, môžem si užiť pohľad na východ alebo západ slnka, môžem si, podľa zvyklostí ktoré som vypozorovala, ustlať kde chcem, a keď som našla sprchu - ktorá bola asi len pre personál, ale tak ja som ju potrebovala viac ako oni :) - mohla som sa realizovať. Normálne sa dá zakúpiť kajuta, s posteľou ale na to nemám budget, takže popisujem úsporný mód. Hodina v teplej vode je niečo ako keď v púšti narazíte na oázu - myslím - a dúfam že to čonevidieť zistím :). Ale ja nie som jediná kto potrebuje očistu, takže vyťahujem moje rýchloschnúce merino oblečenie, aby som na Rodose vystúpila ako civilizovaný človek :) - podarilo sa.

Vylodenie okolo polnoci, tak som sa neobťažovala so zháňaním dobrého miesta k spánku... našla som prvú lavičku a ustlala si :). Za tie týždne som si našla istý systém: Keď som v meste, spím na mieste kde ma je čo najviac vidieť, ideálne pod lampou, uprosted námestia, tak aby si človek dvakrát rozmyslel či ma chce ozaj zabiť alebo okradnúť (do konca života nenájdem vhodné slova pre Toma ktorý mi dal pod stromček spaciu masku :) Naopak, keď som v pustine, snažím sa zašiť tak, aby ma bolo ťažké nie len nájsť, ale aby si človek dvakrát rozmyslel či sa mu oplatí preto aby ma zabil či okradol, jebať dva kilometre trním :). Zatiaľ to vyzerá ako systém za ktorý by som mohla získať Nobelovú cenu :) Istú úlohu zohráva fakt, že narozdiel od policajtov slovenských, ktorý mi nedovolia ani sadnúť na schody na Košickej stanici keď píšem venovanie bratovi do knihy, tak tí Gréckí sa ma prídu spýtať či som v poriadku. 

Ustlala som si v parku, pod svetlom, pri takých tých cvičiacich strojoch. Na Slovensku prevažne vidíme 2-3 pospolu zapadať prachom. Tu ich bolo tak 15 a ráno sa tam zbiehali dôchodcovia aby si pretiahli kostry. :) Budíček a cvičiť s nimi - Gréckym ľuďom sa len ťažko oponuje. A už to išlo: pán mi skočil domov pre kávu, na lepšie prebratie - keď niekomu koho vidíte spať na ulici, prinesiete kávu alebo čaj, je to niečo ako keby ste mu darovali nový život - ROBTE TO PROSÍM :) Vás to nič nestojí, okrem poníženia sa že musíte rozprávať s "menejcenným" ale jemu dávate viac ako si viete predstaviť.


Následujúci deň sa váľam na pláži v hlavnom meste. Končí sezóna, to znamená že nikde nie je ani noha, ja mám skoro 30 stupňov... Idilku mi ruší prijebaná Francúzska rodina ktorá na 5 kilometrov dlhej pláži, kde nie je ani jeden človek nenájde lepšie miesto na zloženie svojích prijebaných hláv ako meter odomňa. To nie je zveličovanie pre efekt, ako ste u mňa zvyknutí. Tí jebnutí kokoti si ozaj sadli meter za mňa a ziapali tam niečo o cigaretách a neviem čom, lebo som im kokot rozumela, ale Marllboro medium dokážem dekódovať v každom jazyku. Keď si myslíte že mám byť tolerantná, ja som a som veľmi, ale keď si úplný kokot tak nechci aby som Ťa chápala bo na to mi moja hlava nestači. Zaujímavé je, že ma za celú dobu rozčulili asi len turisti. 



Niekto ma chcel zabiť.


Po celom dni na nohách sa konečne dostanem na miesto ktoré som si námatkou vybrala - mala tam byť wifina a bolo to na pláži. Dorazila som až po zotmení - to už sa dúfam nebude opakovať - takže bolo obtiažne definovať terén. Zložila som si veci a šla to čeknúť. Keď sa ale vraciam spať počujem zvuky - rozumej: som na mieste uzavretého hotelu, nikde ani noha, jedna lampa v diaľke odráža svetlo, a ja počujem zvuky... dobre, asi nejaké zviera zatúlané. Zvuky sa zreteľne tranformujú na kroky. Tu už mi nie je všetko jedno, ale stále to môže byť správca, takže som relatívne kľudná. Otázka či tam niekto je ostáva nezodpovedaná, kroky naberajú na intenzite, a ja opakujem otázku ktorá sa mení na výkrik do tmy... ouuuu shit.... Popíšem presne to čo som prežívala: Môj stokilový batoh je asi 5 metrov odomňa. Proces ktorý predchádza tomu že so mnou čelí potulkám: sadnem na zem, zapnem pásy, kľaknem na kolená, zdvihnem ruky, a postavím sa na nohy. Ako keď sa medveď snaží robiť drepy :) Prechádzam si v hlave fyziku ôsmeho ročníka, no časovo mi to nevychádza... Fajn, beriem slzný sprej a baterku. Keď budete kupovať baterku, nikdy na nej nešetrite... Ja som za tu svoju dala slušnú raketu, ale keď to svetlo niekomu vpálim do ksichtu, je tak zmatený že ma radšej nechá na pokoji (vyskúšané). V tom ale zvuky prestanú, a ja začínam svoj medvedí tanec s batohom... Keď ste ešte nevideli nikoho bežať s ruksakom väčším ako on sám, mrknite na google, isto ma je vidieť aj z vesmiru :) Prežila som, a možem sa kľudne vyspať na autobusovej zastávke, bezpečne s lampou nad hlavou. :) 

Ráno potrebujem kúpeľ v mori - nie žeby som si to stále užívala ako prvé dni, ale keď nie je dostupný iný, tak aj ten stačí aby som si udržala nejakú mieru čistoty. Presun asi 50 metrov na pláž kde som nemala odvahu ísť za tmy a mne sa naskytne neskutočná scenéria. Asi úplne najkrajšie miesto kam som zatiaľ zablúdila. Ale ľudská pamať je selektívna, takže moje výroky skôr ovplyvňuje miera práve uchovaného zážitku ako reálne zhodnotenie, no kľudne to môžte posúdiť. Ocitám sa pred zavretou surférskou školou, a relaxujem. Po chvíľke ku mne dojde inštruktor, chvíľku kecáme, chvíľku obaja pozeráme pred seba do blba... (chvilkou rozumej pomer: 10 minút k hodine). Takto sa to opakuje celý deň. On si ide surfovať, s tou lietajúcou šialenosťou, ja zaplávať, zas chviľku pokecáme. Ja som nabalená takže čosi prehryzneme, on prinesie vodu... fakt super deň. Kámoš mi odchádza a prichádza nejaká baba ktorá sa sem chodí dívať každý deň na západ slnka... moja pohoda sa mení na súťaž o najviac slov za minútu :) Ostáva so mnou pár hodín... rozumej: tých pár hodín rozpráva :))))) babablaznivá. 


Presun k Prasonisi


To je miesto kde sa spájajú Stredozemné a Egejské more. Vyrážam v piatok, stopujem frajera ktorý ma zavedie na cestu kde neprejde auto ani budúci rok tipujem... a tu zrazu po hodine čakania zablúdení turisti :)))) - good4me :)Berú ma 20 kilometrov ďalej kde si na ceste stopujem loď... Há! To si dovoľ :))))Tak idem s loďou do nejakej dediny ktorá je absolútne mimo trasu, ale koho to zaujíma. Ako je to tu zvykom, berú ma domov, pripravujú večeru, sladké, slané, ryby, šalát od výmyslu sveta... Ja už som ozaj v tmto smere rezignovala... Nema cenu hovoriť o tom že nie som alebo som hladná, základ dostanete podľa mňa v každom jednom dome na ktorý v Grécku zaklopete. Nemyslím si že tu existuje človek ktorý by Vám odmietol pomocť pokiaľ je to v jeho silách. Ja som naozaj vďačný hosť, a verte mi že akúkoľvek nechutnosť mi položite na stôl, nikdy sa nedočkáte kritiky. Neviem prečo to tak je, prečo to v sebe mám, ale nikdy nepoviem že je to zlé, alebo že to nechcem. Raz som dostala ozaj nechutnú zmes, tak som zjedla polovicu, poďakovala a zvalila som na alkohol že viac nemôžem... to bolo jedinýkrát keď som niečo odmietla... ale vedela som že ten človek si s tým dal námahu tak som nemala to srdce aby som povedala že mi to nechutná. Došiel nejaký chalan, spravil kávu, zavelil že ma povezie kam chcem ísť, tak som nasadla a šla :)))). 

Niečo ma chce zabiť.


Prejdem 5 kilometrov, aby som našla vhodne miesto s dokonalým výhľadom pre východ slnka, rozložím stan a relaxujem. Blíži sa večer, a keďže chodím spať so sliepkami, ukladám sa k spánku :) Zvuky, kroky, mam dejavu. Tentokrát sú to malé labky a chodí mi to okolo stanu. Píšem chalanovi ktorý ma sem priviezol zo srandy, či tu majú medveďov - tak hej, ja sa snažim zachrániť situáciu a hlavne moje duševné zdravie, takže zdorazňujem že sa pýtam na to miesto kde momentálne som nie na celý Rodos. On to okamžite pochopí a oznamuje mi že ano, sú tam medvede :)))) Celú noc som s niekym písala aby som na to nemusela myslieť... tie zvuky malých labiek okolo stanu neustávali. Kto by si myslel že som sa ráno zbalila je na omyle :) Ja som si tam #LikeABoss ostala 4 dni :)


Lindos. 

Stopnem týpka ktorý ma vezme 50 km, a celú cestu nepovie slovo - vobec mi to nevadilo, občas som niečo prehodila o solarnych paneloch, veterných mlynoch, ktoré sú na každom kroku, ale odpovede som sa nedočkala. :) Tak ma vyhodil na pláži, zamaval, a strácal sa v diali... necháva ma na mieste ktoré sa nedá slovami opísať... nadhera! 




Po dvoch týždňoch na Rodose a 40 dňoch v krajine prišiel čas presunúť sa do iného štátu, a zistiť ako veľmi je to Turecko patriarchálne. Grécko budem asi milovať už navždy... 

Neviem či sa to deje len mne, ale ak áno tak by ste sa mali zamyslieť nad sebou akí už musíte byť kokoti... 


Liv