Rozhodnutie Vyraziť

Dlhú dobu som tvrdila že budem piť - a viesť tento nezmyselný život - do 30tky. Kto mohol ale kurva tušiť, že sa jej dožijem?!?

Dva týždne pred narodeninami som skutočne piť prestala a stála som pred rozhodnutím: "Čo ďalej?". 

Kupodivu nebolo tak ťažké: "Pôjdem pozrieť svet!" Fajn nápad - potrebujem stan. 

Tak nejak som si to v prvých dňoch predstavovala. Potom som ale začala googliť - a googlila som veľa. A tiež veľa písala. Poznámky pribúdali a asi uprostred som si tou ideou už nebola tak istá. Pripisujem to faktu, že som si na prípravu vyčlenila zbytočne veľa času. Keď zo mňa opadla prvotná eufória dostavili sa negatívne myšlienky.: "Okradnú ma, zabijú, rituálne obetujú..." 

Pripomenulo mi to ako sa ku mne 72 dostalo (a už nikdy neodišlo ♥️ ).

Proste som tam 4bet shovla 72s* do celého stola, lebo:

"Keď to nájdem, tak to tam proste najebem" 

... a ja som našla... 

... najebala to do 8 ľudí... 

... za milión... a vytočila!...

Tak prečo to neskúsiť ešte raz?

Keby som sa nad tým vtedy čo i len na sekundu zamyslela, nikdy by sa to nestalo. Ja som ale zavrela oči a proste to urobila.(*Pre tých ktorí sa pokru nevenujú: štatisticky je to to najhoršie rozhodnutie, aké môžete za stolom spraviť... štatistika a realita sú ale dva rozdielne pojmy - to Vám potvrdí každý :) )

Možno táto handa ovplyvnila celú moju kariéru za pokrovým stolom, a možno to bol počiatok tej príšernej hry ktorú som predvádzala. Možno som len po zvyšok času musela balancovať šťastie ktoré som si v nej vybrala. 

Nech je to akokoľvek, na tú ruku budem spomínať sekundu predtým ako ma dobehne hluchý medveď uprostred kanadského lesa... 


Buďme ale realisti: Keď ma doteraz nezastrelil žiaden slovák zato aká som píča, pochybujem že by ma zabil nejaký černoch, pretože som biela. Prevencia proti medveďom je vraj rolnička, takže nebezpečenstvo zažehnané - štatisticky natrafíte na hluchého medveďa veľmi zriedka a môj vzťah so štatistikou som Vám už stihla popísať  :). 

Možme začať baliť.