Veci nikdy nie sú také, ako vyzerajú.

Keď ale predsa sú ako vyzerajú, tak nie sú také ako by sme ich chceli. V mojom okolí nie je nikto kto by bol spokojný s tým čo má. Tá chce vlasy kučeravé, jedna pribrať - druhá schudnúť, on ju nechcel nikdy spoznať, iný by dal život za to aby si ho všimla. To všetko sú aspekty ktoré v nás vzbudzujú pocit nespokojnosti. Uprostred toho chaosu som ja, a premýšľam čo do čerta to robím. 


Vraj je najväčím nešťastím človeka keď dostane to čo chce. V tej vete je veľa skrytých významov ale ja sa dnes budem orientovať na jeden, mne najbližší. Veci nám zovšednejú. Neexistuje na svete nič čo by sme časom nebrali ako samozrejmosť. Preto má mať človek nesplniteľné sny, preto by nemal chcieť spoznať svoj idol, preto Apple stále vykazuje zisky. Tým to ale nekončí. Akonáhle začneme dosiahnuté veci brať ako samozrejmosť, automaticky na nich hľadáme chyby. Chlap nie je tak skvelý ako som si predstavovala, prachy vyhraté v turnaji som rozjebal za drogy a chlast - myslel som že z toho zaplatim dlhy, barák na pláži potrebuje kvôli vlhkosti viac starostlivosti ako v Lemešanoch, bavorák žerie skoro 20 na sto a k tomu liter oleja - to by sa mi s mojou oktávkou nestalo.


Prečo by mal mať každý aspoň jeden sen ktorý nikdy nedosiahne...? Zanechá to v nás tú kuzelnú iskru nádeje: "Aké by to bolo keby..." no bolo by to rovnako nahovno ako je teraz, ale keď to nedosiahneš tak to nezistíš. Môžeš umrieť v blaženej naivite, lebo "keby som mal viac šťastia..."


Prečo o tom ale píšem. Každý pozná ten pocit keď sa pozerá na Pirátov z Karibiku, a vnútorne cíti že by tam teraz chcel byť. Nádherné biele pláže, tyrkysové more, a ja si pod palmou dávam drink. Neviem síce odkial ten drink mám, pretože v predstavách mám ostrov opustený, ale v snoch je dovolené všetko, nemusí sa bazírovať na detajloch. Momentálne sedím na bielej pláži s tyrkysovým morom, počujem šum mora, užívam si samoty. No nato, aby som dosiahla toho vnútorného spokojného pocitu si predstavujem, že sedím doma pred telkou, pozerám Pirátov z Karibiku a prajem si aby som bola na tej nádhernej slnkom zaliatej pláži. Šialené? Možno. 


Po mesiaci a pol na ceste možem už čoto zhodnotiť. A veci nie sú tak ako vyzerajú, a už vobec nie sú tak ako vyzerajú na instagrame. Ale koho už zajíma moje milionté kúsnutie komárom, albo mačací gang ktorý sa ma snaži zabiť? Btw, keď napíšete do goglu divoké mačky, alebo mačací gang on usúdi, že máte náladu na vtipy alebo porno - ale to fakt nemáte - to mi môžte veriť. 


A teraz k tomu čo som sa za mesiac v stane naučila a ako som to znázornila na istagrame:

Krásna fotka že?

Stan Ti je nahovno. Vláčim so sebou 2 kilá pretože som sa rozhodla žiť pod celtou, ale reálne som ho mala rozložený dvakrát. Keďže nemám páru akým smerom bude moja cesta pokračovať nechávam si ho pre prípad že by som ho v budúcnu potrebovala. Keď ho rozložím večne v ňom mám komáre, piesok a málo miesta... Keď rozložím stan, vyberám všetky veci ktoré mám v ruksaku a to je pokokot roboty keď to chceš do toho batohu zas najebať... no bohaaaaa!


Východ slnka

Slnko nepočká na tvoje stajlovanie, takže keď chceš fotku možeš fotit tak maximálne nohy. Ksichtom by si tu scenériu akurát tak dojebala. Druhou vecou je, že to čo vidíte na fotke sa ani zďaleka nevyrovná tomu čo som reále v tej chvíli videla ja. Veľká škoda. Červeňou zaliatá guľa vynárajúca sa spoza hoizontu je jeden z najlepších zážitkov celého dňa... Strana proti: Keď nemáš okná, nemáš rolety. Tá jebnutá hviezda vychádza každé ráno a Ty vstávaš s ňou... Každý deň, bez meškania, pred šiestou už máš za sebou raňajky aj kávu.


#UholPohľadu

Popis k tejto fotke na instagrame je doslova: Mohlo by sa zdať, že sa budím bestarostne každý deň s výhľadom na more... Ono to nieje úplne tak... Napríklad dnes som sa zobudila s výhľadom rovno na dve moria... a vyber si kde sa okúpať... No to je popis akože jebni mi s niečim po hlave, lebo musíš byť úplný kokot aby si mi tú nenútenú pohodičku veril. Realia hej? Som na mieste kde sa spájajú dve moria: Egejské a Stredozemné (vygooglila som si to) neni tam ani náznak hory, to znamená že sa vietor nemá kde lámať. Tak sa modlíš, aby Ti tvojích 80 kíl stačilo na balancovanie toho pekla. Fúkalo tak, že ma skoro odjebalo aj s celým stanom. Kým som spravila túto fotku bolo potreba prejsť 2 kilometre. Spala som uprostred narodného parku, na útese. Síce s výhľadom na dve moria, ale nie vhodné na fotku. Čo na fotke nie je vidieť, je moje zdesenie z nočnej zvieracej návštevy :)


Alebo:


Fotka vznikla keď som natáčala video... Fakt sa mi páči, ale obsah toho videa bolv znení: Do piče kurva, skurvenej, môžem jebať celý trip ja už to nedávam, nemožem plakať lebo som dehydrovaná, tak sa musím usmievať... Uvedenie do obrazu: Je jedno koľko repelentu na seba najebeš, na tele nebudeš mať miesto ktoré by trpelo absenciou kúsancov. Momentálne som v bode keď používam najdrahši dostupný repelent, spolu so sprejom na hmyz (rozumej: striekam na seba ten sprej ktorý je určený na miestnosti a je mi to jedno). Keď ma nezožerú mačky, tak to istia komáre. Popis na instagrame: "Aj na ráno sa dá usmievať..." - a hej, keď plakať už nemáš čo, ta vtedy sa dá aj usmievať :)))) 


Aby bolo jasné. Nesnažím sa pôsobiť dojmom že som vyhrala životnú cestu bez prekážok. Každy kto je so mnou v kontakte vie že bojujem a bojujem zatiaľ statočne... Ale chce to kurevsky veľa úsilia a taktiež sústrediť sa na to pozitívne. Ja sa na to pozitívne sústrediť musím, nemám na výber. Som v situácii do ktorej sa žiaden normálny človek dobrovoľne nedostane... Keď sa teda nevolá Čechová. 

Prosím Vás neorientujte sa na vizuál, hľadajte príbeh. Príbeh nemusí byť ani to čo počujeme, ani to čo vidíme. Príbeh je to, ako by sme sa v konkrétnej situácii chovali, cítili, tvárili my. Realita moja a Tvoja sa v špecifických chvíľach až tak veľmi nerozchádza... Ja sa nemám lepšie ako sa máš Ty, a Ty tu nie si preto, že tu byť nechceš. Každý sme si vybrali to svoje, to ale nie je dôvod na vytváranie alternatívnej reality ktorú nám musia všetci naokolo závidieť. Ako by povedal klasik: #KaždýMámeSvojeProblémy, bez ohľadu na to ako veľmi sa snažíme predstierať že zrovna ten náš život by mal byť snom každého.


Liv