Zamestnaná a ubytovaná v Turecku

Aké ťažké môže byť zamestnať sa v Mersin, keď neviem ani anglicky, ani Turecky a ani nič robiť? Túto otázku som položila pred niekoľkými dňami v jednej konverzácii a myslela som ju s homorom mne vlastným. Ukázalo sa že je to vlastne jednoduchšie ako by človek čakal... Ovšem:#KeďSiŠťastnéOpica

Najprv sa pozrieme na rozpočet 6tich týždňov v Turecku. 

V Rodose som mala presne 400 eur

40eur loď, 

50 som utratila prvý týždeň za ubytovanie v hosteli a typické turecké jedlo - vrátane pol kila baklavy :)

100eur som dala za cigarety 

50 mi ostáva v nevyužitej paysafecard 

20 v peňaženke

Takže 6 týždňov v tejto zemi na vyšlo presne na 140 / to je týždeň za 28 eur (ten prvý som sa rozšúpla a kazí mi priemer :)

Za tu dobu som spala v luxusných vilách, hoteloch, v parkoch, v domčeku na hranie. Jedla som, na ulici, v reštauráciach, bufetoch, aj v cudzích kuchyniach. Prešla som 1500 kilometrov skrz krajinou, Boh mi je svedkom že som nebola raz hladná ani smädná.


Zlomový bod

Mala som niekoľko indikátorov, ktoré mi signalizovali že je najvyšší čas hľadať prácu:

- rozmenila som posledných 50 eur

- vymenila som cigarety za lacnejšie

- moja strava sa čím ďalej tým viac točila okolo chleba s paradajkou 

- rozplakala som sa, lebo aj keď bola čokoláda v 70 percentnej zľave aj tak som si ju nemohla dovoliť

- najvačšiu radosť mi prinieslo zistenie že hrianka vo vajičku je francúzsky toast a ja si na ňu možem dať med /to znamená že nemusím utrácať za sladké. 

Všetky tieto body som považovala za "pohoda" , ale keď som isľa robiť hrianky a povedala som si že 3 vajíčka je veľa dám tam 2 a zalejem to mliekom, to bol zlom :)

Našla som si ubytovanie

Lepšie povedané: ubytovanie si našlo mňa. Ja proste chodím ako blúdna ovca do chvíle kým na niečo neenarazím... To je v skratke moja cesta... ale ako sa dá chodiť a nájsť ubytovanie? Idem si v Maríne, a príde ku mne chalan že sedia s backpackerkou z Iráku či sa nechcem pridať... no to by bolo žeby som sa ja niekam pridať nechcela...

Chcem prácu a mojou jedinou podmienkou je výhľad na more. 


Bývam 5km od pláže, taakže sa vydávam smerom spať k Maríne... som ňou fascinovaná, milujem more aj lode... nejak si tam prácu nájdem... Keby som bola šťastná opica, tak by som si sadla na schody aby som si zapálila a všetko ostatné by sa tak nejak vyriešilo za mňa... počkať... ja predsa som šťastná opica...