TURECKO 🇹🇷


3 mesiace, stovky kilometrov, desiatky miest, nespočet ľudi, silné priateľstvá, prvé zamestnanie a slzy v mojích očiach pri písaní tohto blogu... Slzy uschnú, miesta sa zmenia, ľudia prichádzajú a odchádzajú, ale spomienky na Turecko vo mne ostanú navždy. Že budem túto krajinu milovať som vedela prvé minúty. Ako veľmi, prekvapilo aj mňa samú.

Aké ťažké môže byť zamestnať sa v Mersin, keď neviem ani anglicky, ani Turecky a ani nič robiť? Túto otázku som položila pred niekoľkými dňami v jednej konverzácii a myslela som ju s homorom mne vlastným. Ukázalo sa že je to vlastne jednoduchšie ako by človek čakal... Ovšem:#KeďSiŠťastnéOpica

Predtým ako som sa sem vôbec dostala, som viedla snáď stovky rozhovorov. V žiadnom z nich nechýbala otázka, kam mám namierene a pri odpovedi Mersin sa ľudia nejak zvláštne zatvárili, alebo rovno skríkli že to nie je dobré rozhodnutie. Po tom, čo som ale pokračovala Sýriou sa na Mersin, ako potencionálne nebezpečenstvo, zabudlo lusknutím prsta.

Ego mi vraví že som zlyhala, srdce že som sa rozhodla správne, mozog že som sa o to nemala nikdy pokúšať. V boji o prežitie Ťa ego dostane do hrobu. Keď je Tvojim radcom, môžeš toho veľa získať, no ešte viac stratiť. V mojom prípade veľká strata znamená smrť. Život je to jedine čo mám. A aj keď som...

Keď mi niekto povie, že hlavou múr neprerazím, moja prvá myšlienka je na to, ako veľmi to bude bolieť. Máš na výber pokračovať v komfortnej ceste po pobreží, alebo si dať tisíc kilometrov vnútrozemím? Ta otázka ešte nebola dopovedaná a ja už som mala odpoveď.

Kríza vol.I

02.12.2018


Čo spraví princezná, keď na ňu doľahne kríza? Nájde príčinu a odstráni ju. To je veta ktorú som do dnešného dňa nepoužila. Naopak, keď vidím priestor pre drámu, neváham ho využiť. To je dôvod, prečo z odtlaku na nohe spravím takmer istú amputáciu, z jačmenného zrna zápal spojiviek a z potulných mačiek gang ktorý vznikol s úmyslom zabiť...

Mala som rozprísaný siahodlhý blog o tom, ako som sa sem dostala, čo som tu videla či zažila. Potom som ale začala prechádzať fotky a uvedomila si, že nič z toho nie je dôležité. Podstatné je, ako ma ľudia prijali, aj keď som okato vyčnievala.

Stopovať v Turecku? Sama žena? Zbláznila si sa? Nie je to dobrý nápad, je to iná mentalita, mala by si to zvážiť. Iná mentalita je presne to čo chcem nájsť, inú kultúru objaviť, iné zvyky si osvojiť. Vyzerá to presne ako krajina, ktorú hľadám. One ticket to Marmaris please.